Program sľuboval spojenie starých domov a starých áút pod záštitou VCC Tatranský oldtimer. Ten sa však na podujatí nakoniec nezúčastnil. A tak organizátori zachraňovali, čo sa dalo. Narýchlo zvolali nadšencov zo združenia Staré fáro, ktorí nikdy nezahodia príležitosť ukázať sa. Tu je to však o nadšení a vlastnom pohľade na autá, ako o veteránoch, ako ich poznáme. Dominujú u noich youngtimery na bielych značkách, takže nijaký veteránsky komisár dnedohliada na autentickosť. A tak sme mohli v Pribyline vidieť autá konca veku socializmu, hlavne sedemdesiate a osemdesiate roky minulého storčia. Bol tu mercedes žralok, malé fiatky, naleštená tisícka, ale aj jawa 500 OHC, motorkárska trojkolka a aj pár skutočných veteránov z Ružomberského automotoklubu. Žltá Škoda Tudor sa neopozerá, rovnako ako krásny dvojfarebný Opele P4. Oči návštevníkov pookriali aj pri pohľade na bordový Citroen AC4, ale potešili sme sa aj s exkluzívneho Citroena SM alebo Triumphu GT6. Malý agilný športiačik, akých je v dnešnej ponuke moderných áut brutálny nedostatok. Ale čo už, dnešná skolská mládež si preváža zadky v zaprdených sedadlách po nemeckých stredných manažérskych stavoch, vo vyjazdených TDíčkach od dvojitého W.
Späť k výstave, boli tu aj zbastlené kúsky, ako tuningované kupátko od Fiatu, v originále skutočné krásne auto. Tu to bol orandžový gýč, ale majiteľ mal z neho očivodnú radosť. Vkus si nekúpiš 🙂
Ale aj tak podľa mňa najlepší bonbónik stál na klasickom parkovisku pred pribylinským skanzenom. Krásny Fiat X1/9 z martinskou značkou. Sladká čerešnička pri odchode…
