S týmto predsavzatím sa stretávame v Sliačoch, Východne od Ružomberka v nízkotatranskej časti Liptovskej kotliny na každom kroku. Dolnoliptovskú obec tvoria Sliače tri - Nižný, Stredný, Vyšný a žije v nich viac ako 3800 obyvateľov.
Nad Vyšným Sliačom, ktorý vznikol pravdepodobne až na začiatku 16. storočia, bolo archeológmi objevené eneolitické sídlisko ľudu kultúry s kanelovanou keramikou, našli sa tu bronzové meče liptovského typu a žiarové pohrebisko doby halštadskej.
Nižný a Stredný Sliač sa spomínajú už v roku 1251 ako majetok kláštora premonštátov v Kláštore pod Znievom. Dnes patrí farnosť do Spišskej diecézy. Dominantou Obce je pôvodne gotický rímsko-katolícky
kostol sv. Šimona a Júdu
z roku 1326. Tak ako plynul čas a Sliače sa rozrastali, farský kostol začal byť pre početnú pospolitosť primalý. A tak tí, čo sa nechceli tlačiť dochádzali na bohoslužby do Ružomberka alebo iných okolitých obcí.
Zrod myšlienky postaviť chrám

V minulosti sa stavbou chrámu práve v Sliači - Vyšnom zaoberal pán profesor Kútnik, správca miestnej farnosti. pravda, nepriazeň doby túto myšlienku nadovolila zrealizovať, ale ani ju neumŕtvila.
obyvatelia Sliačov sa k nej pravidelne vracali, ale nahlas ju vyslovil v roku 1994 obyvateľ Vyšného Sliača Ján Ondrejka. Rozdiskutoval spolu s rodinou všetky možnosti, po dedine rozniesol anketné lístky s otázkou, či kostol obyvatelia chcú a či sa budú na stavbe podielať.
Anketa vyznela v prospech rozhodnutia stavby kostola a vtedy janko Ondrejka oslovil architektov z Ružomberka Petra Abonyiho, Jozefa Hyravého a statika Ing. vladimíra Konfála, aby navrhli projekt novostavby kostola. Úprimnosť rozhodnutia v plnej miere
podporil aj miestny pán farár Rudolf Pitoňák, ktorý je veľkou mierou nápomocný nielen staviteľom kostola, ale aj výtvarným tvorcom, pre ktorých je zdrojom cenných informácií v liturgických zákonitostiach.
Architektonický návrh
Primárna myšlienka postaviť kostol ako "ARCHU" vzišla zo spoločných rozhovorov architektov, ktoré neraz viedli v krajine, v ktorej sú obaja citovo hlboko zakorenení. Alebo to bolo tak, že našli
ľudia v poli bok lode a k nemu dostavali chrám ? jednoducho prišiel čas, že sa Sliačania rozhodli postaviť Bohu dom, v ktorom dokážu spolu hovoriť, odpúšťať si, kde nájdu cestu sami k sebe a všetko čo urobia pre seba, pre dedinu, pre kostol - to urobia s láskou,
ktorú je okolo nich cítiť.
|
Staňme sa súčasťou seba svojim opakom naruby sme to tiež my. Nastúpme na archu, ktorá nás prevezie mútnym prívalom vĺn plných príšer nášho vnútra, aby sme mohli šťasne stroskotať na našom malom Ararate, vystúpiť späť do polí a zasiať znovu
horčičné semeno do kamenistej pôdy naších duší. Zúrodnime svoju pôdu slovom odkladajme skamenelé slová na medze polí, kde bránia prívalom dažďa odnášať úrodné pôdy.
Peter C. Abonyi
|
Sila tohto predsavzatia je nesmierna, ale aj náročná na prácu človeka, ale predovšetkým na finančné zdroje. Je takmer neuveriteľné, že od roku 1995, kedy im v Levoči pápež Ján Pavol II. vysvetil základný kameň, vyzbierali takmer 6 miliónov milodarov,
na ktoré prispeli prevažne obyvatelia Sliačov, ale pomohla aj Spišská diecéza. sami vlastnými rukami postavili hrubú stavbu kostola, v ktorom už dnes cítite, že má svojho ducha, tak ako aj miesto v poli, ktoré uprostred neprerušeného venca hôr darovali
kostolu obyvatelia Sliačov. A že to bol úprimný dar, to potvrdzujú aj dve kamenné srdcia, ktoré sa na pozemku našli.
Dar Miléniu, Rok kresťanskej kultúry na Slovensku
Podobných stavieb, akou je sliačanska ARCHA na Slovensku nie je veľa, ak vôbec sú. Už dávno nie je regionálnou záležitosťou. Organizátori a projektanti stavby založili kôli výtvarnému dotvoreniu interiéru a exteriéru kostola
Nadáciu ARCHA LOCUS, ktorá
by mala pomôcť finančne a odbornou garanciou zrealizovať náročné výtvarné diela od výtvarníkov zo Slovenska, Čiech, Maďarska, Polska a Francúzska. Do prípravného procesu vstúpilo celé ružomberské výtvarné združenie
ROZETA a maďarské výtvarné
združenie
ARTÉKA. Nadácia pripravila v mesiacoch jún a august už dvakrát medzinárodné sympózium priamo na stavbe kostola, aby obec vstúpila do nového tisícročia s darom nie každodenným a v rámci komunikácie ľudstva, ktorej absenciu pociťujeme

na každom kroku aj v súzvuku s príslušníkmi iných štátov.
Medzinárodný výtvarný dialóg vedú umelci zvučných mien, akými sú profesor A. von Kreutz-Majewski, scénograf z Varšavy, J. Zorinčák z Francúzska, Zs. Lenczés, L. Csemnicky, P.Raab Parkányi z Maďarska,
Z. Hajný z Prahy, M. Balgavý, R. Biarinec, M. Bošelová, J. Hoffstädter, K. Jančurová, J. Kudlička, J. Opršal, P. Rusko, J. Ťapák, K. Weisslechner zo Slovenska a autori projektu P. Abonyi a J. Hyravý. Hodnoty Kultúrnosti vlastnej krajiny, Ktoré my súčasníci
mnohokrát nevidíme, necítime, oslovujú skôr príslušníkov iných národov, ktorí ich dokážu vycítiť. Všetci obyvatelia Sliačov spolu s výtvarníkmi a architektami budujú kostol, ktorý vyrastá nielen z krajiny, ale aj zo sŕdc. Miesto pre spoluprácu zostalo, vážení priatelia,
ešte aj pre Vás.
Eva Luptáková, odborný garant Nadácie ARCHA LOCUS
Je malosťou jednotlivca nádejať sa, že pre dobro okolia urobil maximum. Všetci sme maličkými dietkemi niekoho veľkého, a preto neodmeňujme
sami seba neskromnými zásluhami. Noemova archa preto nie je našim víťazstvom, ale začiatkom nových úloh, povinností a snažení. Naše srdcia
proste hľadajú nový cieľ. Dnes budú naplnené spokojnosťou, ak sa okrem iného sliačanský nový kostol stane miestom stretávania sa nielen
katolíkov, ale aj evanielikov, židov, protestantov... Kostol dvoch sŕdc v Liptovských Sliačoch - Vyšnom chce vyrásť v ekumenické centrum
všetkých ľudí dobrej vôle.
Ján Ondrejka
Ak môžete a chcete pomôcť Nadácii ARCHA LOCUS - urobte tak v TATRABANKA, číslo účtu 2668190026/1100
Farnosť: Liptovské Sliače
Dekanát:
Ružomberok
Subdekanát:
Partizánska Lupča
Farský kostol:
sv. Šimona a Júdu
|
Hore