Nijaká dôležitá rodinná udalosť sliačanského ľudu sa nezaobíde bez typických starodávnych zvykov, vinšov, piesní a tancov. Nebolo väčšieho sviatku, ročného obdobia, alebo iných udalostí, pri ktorých by Sliačania nevkladali svoj kumšt do zvyklostí. Postupom času sa veľa z týchto starých ľudových zvykov, piesní a tancov zabúda a zjavujú sa len pri väčších slávnostiach, prípadne žijú ešte v mysliach starších ľudí, alebo ich z patričných výskumov udržiava folklórna skupina Sliačanka a detský folklórny súbor Sliačanček.

Sadenie májov

V minulosti sadievali máje mládenci svojim vyvoleným tak, že si pozývali kamarátov na pomoc a prekvapili postaveným májom aj samotné dievky.
V súčasnosti sa už dopredu vie, kde bude máj stáť. Do tohoto zvyku sú zainteresovaní len regrúti a ich vrstovníčky. Regrúti sa stretnú už v januári a dohodnú sa na stavaní májov. Vybavia si povolenie na výrub vhodných žrdí ("lát") na máje. Zároveň si vybavia vhodný prázdny dom - "komoru", kde sa budú schádzať a riešiť úlohy s tým spojené. Odrúbané laty dovezú do dvora, olúpu ich a uložia, aby uschli. Pred prvým májom už musia stáť ozdobené na svojich miestach. Postavia ich pred faru, pred obecný úrad, svojmu májovníckemu richtárovi, krčmárovi a dievkam - rovesníčkam májovníkov. V ktorúkoľvek dohodnutú májovú sobotu a nedeľu sa koná pochôdzka po dedine. V sobotu o desiatej hodine sa rozídu po dvaja do kroja poobliekaní májovníci s kršteneckými košíkmi, v ktorých majú rôzne ratoliesky, ako pŕhľavu, ligurček, buraninu, ktoré predávajú ako zeleninu. V ruke drží jeden z nich tanier obalený červenou šatkou s bielimi bodkami. Do každého domu idú spievajúc májovnícke piesne. V dome ich obdarujú za zeleninu vajíčkami, slaninou, omastkom; povinnosťou gazdinej je položiť aj na bodky na šatke peniaze. Dievky za máj tiež musia zaplatiť. Za to idú všetci z obce zadarmo na večernú zábavu. Po zábave je v "komore" hostina z nazbieraných naturálií, rodičia májovníkov navaria aj guláš. Do nedele rána sa na rebriňáku a za hlaholu spiežovcov rozvážajú do každého domu, kde majú dievča, jelše, prv to boli borievky (jalovca).
O desiatej hodine v nedeľu prechádzajú od zadných dvier kostola krojovaní májovníci a májovníčky pred oltár. Miništrujú a čítajú lekcie. cez obetovanie idú okolo oltára na oferu. Po obede - po večerni v kostole- začínajú májovníci sprievod.Zastanú pred farou, potom pokračujú po dedine. Nezastanú pred každým domom, ako to bolo prv, keď bolo málo domov, ale na viacerých stanoviskách kde majú máj. Vytancujú však všetkých aj zo vzdialenejších domov. Prejdú celou dedinou a večer je zábava v kultúrnom dome. Ak sú v nedeľu doobedu v kostole oziminy, nesenie zástav v procesii majú na starosti krojovaní mládenci a vence na ne z ozimín kladú májovníčky.

Vznik folklórnej skupiny Sliačanka, ako organizovaného celku sa datuje od roku 1932, keď prišla do Vyšného Sliača tamojšia riaditeľka ľudovej školy

Bronislava Kubánková (*23.11.1901, +13.6.1991).

Umelecký prejav folklórnej skupiny Sliačanka vyrástol z tradícií obce Liptovské Sliače a korení v jej dávnych kultúrnych formách. Nevšedné kultúrne bohatstvo nadchlo vtedajšiu riaditeľku ľudovej školy vo Vyšnom Sliači, Bronislavu Kubánkovú. Dôsledkom toho bolo to, že v divadelných hrách, ktoré nacvičovala, boli zakomponované a stvárňované scény zo sviatočných i pracovných chvíľ spoločenského života.(Stavanie májov, Svadba, Pastierske tradície). Život v obci pani Kubánkovú očaril natoľko, že už v roku 1932 založila tanečno - spevácku skupinu. Jej členovia spievali dávne, dôverne známe piesne a tancovali tance známe v dedine. Hneď od začiatku svojej činnosti skupina bola známa a vynikala medzi ostanými. Vystupovala v Bratislave, v Martine, v Dolnom Kubíne a vždy získala obdiv. Po 2. svetovej vojne bola skupina zo Sliačov vybraná ako reprezentatívna na Celoslovanskú poľnohospodársku výstavu v Prahe.Približne v tom istom období skupina spolupracovala pri nakrúcaní slovenského filmu "Varúj!".
Folklórna skupina z Lipt. Sliačov, pod vedením Bronislavy kubánkovej, pravidelne účinkovala na festivaloch vo Východnej a V Strážnici. V roku 1960 sa zúčasntnila II. celoštátnej spartakiády v Prahe.
V roku 1957 z podnetu Klimenta Ondrejku bola v L.Sliačoch založená druhá folklórna skupina pod vedením Štefana Kubačku, riaditeľa školy v Strednom Sliači. Skupina účinkovala so Sliačanskou svadbou, s ktorou sa dostala na krajskú súťaž v Žiline a na Festival v Strážnici. Skupina pod vedením Bronislavy Kubánkovej zanikla v roku 1962, keď bola včlenená do skupiny Sliačanka pod vedením Štefana Kubačku a umeleckého vedúceho Vojtecha Littvu. Novoutvorená skupina, okrem toho, ze účinkovala na rôznych folklórnych festivaloch,v roku 1969 reprezentovala L.Sliače na Európskom festivale autentického folklóru v Záhrebe. Nevšedným odevom, ľúbozvučným spevom, vynikajúcim tanečným umením a umeleckým stvárnením dávnych zvykov potešila divákov na medzinárodných festivaloch v Belgicku(1975), NSR(1976), Taliansku(1981), NDR (1987), Juhoslávii (1988,1994). Počas svojho pôsobenia získala Sliačanka veľa ocenení. Najvzácnejší z nich je "Európska cena za ľudové umenie". Folklórna skupina Sliačanka patrí medzi najlepšie kolektívy na Slovensku. Dôkazom dobrej práce je aj víťazstvo na 1. celoslovenskej súťaži dedinských folklórnych skupín v Žiline (1979).
Štatutármi skupiny postupne boli:
Osvetová beseda, JRD pod Chočom. Miestne kultúrne stredisko. V súčasnosti Matica slovenská - miestny odbor v L. Sliačoch. Od roku 1993 skupina pracuje pod vedením Blaženy Mihulcovej a Aleny Balážecovej. Cieľom je zachovať tradície a zvyky v obci pre ďaľšie generácie. Pod novým vedením sa Sliačanka zameriava na zachovanie pôvodných foriem ľudovej kultúry. Za krátke obdobie činnosti pod novým vedením skupina zaznamenala veľa úspechov a získala mnoho ocenení. V porovnaní s minulosťou badať väčší záujem o účinkovanie Sliačanky na rôznych kultúrno - spoločenských podujatiach.
Od roku 1993 skupina obohatila svoj repertoár o tieto programy:

Májovnícka nálada

Krštenie

Rodinná štedrovečerná bohoslužba

Na Jána

Balada o Panne Márii

Cipovička a Odzemok

Nebojím sa pána

Predsvadobné zvyky

V roku 1993 sa Sliačanka zúčastnila krajskej prehliadky v dobrej nive s pásmom "Májovnícka nálada". V roku 1997 súťažila na celoslovenskej prehliadke vo Zvolene, kde s programom "Na Jána" patrila medzi najlepšie skupiny. V roku 2000 opäť postúpila až na celoslovenskú súťaž v Rimavskej Sobote s pásmom "Predsvadobné zvyky", za čo získala osobitnú cenu Za objavnosť a spracovanie materiálu. Veľký obdiv a záujem vzbudila "Balada o Panne Márii". S týmto programom okrem mnohých vystúpení po celom Slovensku, skupina účinkovala na Ukrajine na medzinárodnom festivale KOLJADA (Rivno - 1999, Ľvov - 2000).
Členovia skupiny zachovávajú ľudové tradície v L. Sliačoch. Každoročne robia fašiangovú bursu, vynášajú murienu, udržujú jánske zvyky. Sporadicky aj sadenie májov, vianočné koledovanie a pýtanie nevesty.
Folklórna skupina Sliačanka má veľký podiel na založení Liptovského združenia na ochranu a šírenie národnej kultúry (LIZNAK) a je spoluusporiadateľom medzinárodného festivalu "Liptovské dni matky".

---

Detský folklórny súbor SLIAČANČEK

Detský folklórny súbor Sliačanček pri Základnej školev Lipt. Sliačoch pôsobí v prostredí bohatých kultúrnych tradícií.
Je pokračovateľom Detského národopisného súboru, ktorý založila v roku 1949 vtedajšia riaditeľka školy vo Vyšnom Sliači, pani Bronislava Kubánková. br> Vybudovaním novej ZŠ v roku 1970 vznikli priaznivejšie podmienky pre pravidelné nácviky obnoveného detského súboru pod novým vedením:

talentovaného tanečníka Vojtecha Littvu

pani učiteľky Alžbety Jackovej

Poslaním detského súboru je pestovať, zachovávať, ďalej rozvíjať vzácne klenoty ľudového umenia, ktoré vytvoril ľud tejto obce, ako výraz svojho bohatého nevyčerpateľného umeleckého prameňa.
Za svoju neúnavnú činnosť dostal súbor veľa ocenení. Pravidelne sa zúčastňuje na mnohých súťažných prehliadkach, festivaloch ľudového umenia, podujatiach Matice Slovenskej a iných príležitostiach doma aj v zahraničí.
Do hnutia "Pri prameňoch krásy" sa sa súbor zapojil medzi prvými. Veď činnosť detí v súbore nemôže existovať bez spolupráce so staršími pamätníkmi. Preberá ľudovú pieseň, námety pri zostavovaní hier a tancov. V súbore sa vystriedalo už veľmi veľa detí vo veku 5 - 15 rokov.

Do 31. XII. 2000 súbor absolvoval 889 vystúpení.